Vo výnimočných časoch ako sú tieto, keď sa dejú neočakávané zmeny prakticky vo všetkých oblastiach „normálneho“ života, opúšťame našu zónu komfortu. Potykáme sa s tými najhlbšími strachmi – prežitie a začíname sa stále viac zaoberať otázkami nášho bytia.

Nedobrovoľne vnímame všetky zmeny, vo vonkajšom ale i v našom vnútornom svete. Či chceme alebo nie, či sa nám to páči alebo nepáči, prijímame alebo sme nútení prijímať nové myšlienky a náhľady, robiť nové rozhodnutia, poniektorí sa vydajú na nové cesty za hlbším poznaním.

Zmeny v myslení a v cítení pociťuje väčšina ako chaos a stratu kontroly. Všetko staré, zabehnuté, zdanlivé istoty, to všetko sa rúca. A keďže už nie je nič také, aké bývavalo, cítime sa ako keby sme strácali pôdu pod nohami. A práve v týchto momentoch vyvstáva túžba po opore a orientácii.

Čo urobiť, aby som sa mohla, mohol znovu v týchto búrlivých časoch postaviť na nohy? Aby som cítila, cítil zase pevnú pôdu pod nohami?

Najprv treba prijať, čo je. Precítiť, z čoho máš najväčší strach, cítiť, ako celé telo reaguje na tento úzkostný pocit, skôr ako sa rozhodneš urobiť ďalší krok.

Nie myslieť, cít-iť! Cíť a choď!

Začni sa v chaose orientovať!

Každej zdravej zmene predchádza prirodzený vývoj. V celkovom kolobehu života zapadá jeden krok do druhého. Predtým, ako sa plná, plný pochýb a strachu bezhlavo pustíš do hľadania skratiek a riešení, uvedom si najprv tento vnútorný hurikán, ktorý tebou lomcuje. Začni ho pozvoľna pozorovať, preciťovať, vnímať.

Len buď. Nerob navonok nič. Len sa pozeraj na ten chaos v tebe tvojím vnútorným okom ako keby z odstupu. Nehodnoť. Len pozoruj ako sa ti zrýchľuje pulz, hrudný kôš a žalúdok sa sťahujú, krčné svalstvo znehybnieva a nohy začínajú byť nepokojné. Keď si uvedomíš ako povrchne a zrýchlene dýchaš, spomeň si na správne dýchanie!

Hlboký nádych – hlboký výdych! S výdychom uvoľňuješ všetky staré blokády. Výýýýýdddddyyyyychchchchch! Niečo sa začalo vo vnútri uvoľňovať. Akoby energii strachu prestal duť vietor do plachiet.

Dlhodobé vnútorné napätia vedú často ku kŕčovitým zovretiam úst a čeľuste. Prostredníctvom vedomého dýchania sa svaly čeľuste a úst uvoľnia. Aktiváciou dýchacích svalov dochádza nielen k lepšiemu zásobovaniu tela kyslíkom, ale aj k posilneniu pocitu vlastného sebavedomia. Následne sa zmení aj celková statika tela (hrdo vypnuté prsia).

Pohraj sa so svojím dýchacím svalstvom! Vizualizuj ako tvoj nádych začína dole v bruchu, prechádza celým hrudným košom, až pod pazuchy. Precíť toto rozpínanie v tele.

Precíť vedome aj výdych, keď všetko napätie pozvoľna opúšťa telo. Telo, duch a duša sa pomaly synchronizujú – lebo je to práve DÝCHANIE, ktoré všetky tri zložky spája. Keď je duch, duša a telo v rovnováhe, pociťujeme vnútorný pokoj a mier.

Dýchanie nás sprevádza pri všetkom, čo robíme. Existuje veľa metód, ktoré nám pomôžu sa uzemniť, nájsť zase pevnú pôdu pod nohami. Jednou z nich je joga.

Zhlboka sa nosom nadýchni a použi svoj vlastný hlas. Nie je to dobrá myšlienka? Daj si svoj vlastný hlas! Nahlas vydýchni slovo OM (Ooooooommmmmmm). OM má veľkú silu. Po niekoľkých opakovaní uvidíš, ako sa tvoje nervy začnú ukľudňovať, tvoj duch a tvoje myšlienky sa prejasnia.

Dýchanie je kľúčom k duševnej pohode a jasnosti myšlienok. Tento kľúč máš stále pri sebe. Len si naň včas spomeň, keď sa začne v tebe niečo búriť. Dýchanie spája telo s duchom.

Prostredníctvom dýchania sa spojíme zase so svojim telom a upokojíme myšlienkovú hyperaktivitu.

Nezabudni na vďačnosť!

V čase pohody a kľudu je dobré si uvedomiť hojnosť v našom živote a vyjadriť vďačnosť. Vďačnosť, že môžeme chodiť, vidieť, že máme strechu nad hlavou, teplú posteľ, jedla do sýtosti…

Vďačnosťou priťahujeme hojnosť do nášho života. Pochopíme, že môžeme životu dôverovať, že je o nás postarané. Môžeme sa vzdať role obete a žitia v zdanlivom nedostatku a prejsť do úrovne tvorivej sily. Možnosti, ktoré sú nám individuálne dané, začneme využívať a tvoriť svoj život, každý deň nanovo.